 ProZ.com translation contests » |
Source text in Czech 
 | Winning entries could not be determined in this language pair.There were 9 entries submitted in this pair during the submission phase. Not enough votes were submitted by peers for a winning entry to be determined.Competition in this pair is now closed. |
Entries (9 total) — Expand all entries
Na stanici som si kúpil lístok do La Spezia. Konečne som vnímal, že som v Taliansku. Cítil som sa pevný a istý. Recepčný mal pravdu. "Takáto noc ..." V La Spezia sa nebolo veľmi o čom rozhodovať. Pred stanicou rástol vysoký plot zo zaprášených kríkov a dolu pod ním sipel prístav, ktorý ako veľryba občas vydýchol gejzír pachov, hulákania a ostrého škrípania. Korzika sa pre mňa premenila na obchytanú, neodoslanú pohľadnicu. Napokon, cieľ bol dosiahnutý, či skôr sa mi sám od seba zjavil, a nechcel som sa už ďalej rozdrobovať v ďalších sebapitvaniach, otvoril som všetky okná svojej zatuchnutej pevnosti a nechal prúdiť čerstvý vzduch, prečo mu teda stáť v ceste a znova do kruhu naháňať svoj vlastný tieň? Vrátil som sa k pokladni a spýtal sa na najbližší vlak do nejakého veľkého mesta. " O pätnásť minút do Benátok, o štyridsať do Ríma," ozvalo sa za okienkom. Vybral som sa do Benátok. Bol som v tom meste už ako malé dieťa s rodičmi a s bratom, ale nič som si z toho nepamätal. Možno iba holuby. Mal som o ňom vzrušujúce fantázie, v ktorých sa miešala hmla a ostré slnko, slaný vzduch a ťažké zamotané tajomstvá. Rozmazané siluety Giacoma Casanovu, Lorenza da Ponte a Antonia Vivaldiho. Ešte rozmazanejšie postavy dóžovských udavačov, šikovných gondolierov a karnevalových masiek. Pach rýb a súmrakov vo vlhkom meste. Ako som sa presvedčil, nebol som ďaleko od pravdy, ale netušil som, že ma toto mesto tak zovrie. Zmocní sa ma a nepustí. Na stanici Santa Lucia som vyskočil z vlaku, a keď som vyšiel z budovy, iba som zastonal. Predo mnou bez varovania vybuchol ohňostroj prekrásneho mesta. Bolo jedenásť hodín v noci. Toto mesto mi mávalo na pozdrav, Canal Grande ako by kýval hlavou, že to tak dlho trvalo, a vľavo už ma ponúkal Ponte degli Scalzi, nech len vstúpim, že je všetko pripravené. Musel som si sadnúť na schody a počkať, kým sa mi upokojí tep a budem sa môcť nadýchnuť. Zostal som v tom meste tri dni. A bolo jedno, či som bol nahý, alebo mi Benátky vtlačili na tvár jednu zo svojich bláznivých masiek. Bol som šťastný. Bol som zamilovaný. Zamiloval som sa do mesta. Nebudem a nechcem opisovať tie tri dni. Bola to opojná svadobná noc. Na námestí Svätého Marka som sa napil mora a nechal sa viesť ... | Entry #19195 — Discuss  0 — Variant: Not specified
|
Likes (
Dislikes (Na železničnej stanici som si kúpil cestovný lístok do La Spezia. Konečne som vnímal, že som v Talinasku. Cítil som sa pevný a istý. Recepčný mal pravdu: "Taká noc..." V La Spezia nebolo o čom príliš rozhodovať. Pred železničnou stanicou rástol vysoký plot zo zaprášených kríkov a dole pod ním syčal prístav, ktorý ako veľryba občas vydýchol gejzír pachov, hulákania a škripotu hrdze. Korzika sa mi premenila na zašpinenú, neodoslanú pohľadnicu. Napokon, cieľ bol dosiahnutý, ale skôr sa mi zjavil sám od seba a nechcel som sa už hlodať v ďalších sebapitvaniach, otvoril som všetky okná svojej zatuchnutej pevnosti a nechal prúdiť čerstvý vzduch, načo mu vôbec stáť v ceste a znovu sa naháňať s vlastným tieňom? Vrátil som sa k pokladni a opýtal sa na najbližší vlak do niektorého veľkého mesta. "Za pätnásť minút do Benátok, za štyridsať do Ríma," ozvalo sa za okienkom. Pobral som sa do Benátok. V tomto meste som bol už ako malé dieťa s rodičmi a bratom, ale nič z toho si už nepamätám. Možno len holuby. Mal som o ňom vzrušujúcu fantáziu, v ktorej sa miešala hmla a ostré slnko, slaný vzduch a ťažké zamotané tajomstvá. Rozmazané siluety Giacoma Casonovu, Lorenza da Ponte a Antonia Vivaldiho. Ešte rozmanitejšie postavy dóžovských udavačov, čiperných gondoliérov a karnevalových masiek. Pach rýb a súmrakov vo vlhkom meste. Ako som sa presvedčil, nebol som ďaleko od pravdy, avšak netušil som, ako ma toto mesto zovrie. Lapí a nepustí. Na železničnej stanici Santa Lucia som vyskočil z vlaku, a keď som vyšiel z budovy, iba som zastonal. Predo mnou bez varovania vybuchol ohňostroj prekrásneho mesta. Bolo jedenásť hodín v noci. To mesto mi mávalo na pozdrav, Canal Grande akoby krútil hlavou, že to tak dlho trvalo a vľavo už ma vyzýval Ponte degli Scalzi, aby som vstúpil, že je všetko pripravené. Musel som si sadnúť na schody a počkať , až sa mi ukľudní tep a budem sa môcť nadýchnuť. V meste som zostal tri dni. A bolo jedno, či som bol nahý, pretože Benátky mi vtisli do tváre jednu zo svojich ochranných masiek. Bol som šťastný. Bol som zamilovaný. Zamiloval som sa do mesta. Nebudem a nechcem popisovať tieto tri dni. Bola to opojná svadobná noc. Na námestí San Marco som sa napil mora a nechal som sa viesť... | Entry #16750 — Discuss 0 — Variant: Not specified
|
Na stanici som si kúpil lístok do La Spezie. Konečne som si začal uvedomovať, že som v Taliansku. Cítil som sa neochvejne a isto. Recepčný mal pravdu: "Jedna noc..." V La Spezii nebolo nad čím váhať. Pred stanicou rástol vysoký zaprášený živý plot a dolu pod ním odfukoval prístav, ktorý ako veľryba občas vyfúkol gejzír pachov, hulákania a hrdzavého škrípania. Korzika sa pre mňa stala ufúľanou, neodoslanou pohľadnicou. Koniec koncov, dorazil som do cieľa, alebo sa mi skôr sám od seba zjavil, a nechcel som to už ďalej rozpitvávať, otvoril som všetky okná svojej zatuchnutej pevnosti a nechal dnu prúdiť čerstvý vzduch, načo by som mu teda mal stáť v ceste a naháňať svoj vlastný tieň? Vrátil som k pokladni a spýtal sa na najbližší vlak do nejakého veľkého mesta. "Za pätnásť minút do Benátok, za štyridsať do Ríma," ozvalo sa spoza okienka. Vydal som sa do Benátok. Toto mesto som navštívil ako malý chlapec s rodičmi a bratom, ale vôbec som si ho nepamätal. Akurát tak holuby. Vzrušene som fantazíroval o tom, ako sa v ňom mieša hmla a ostré slnko, slaný vzduch a ťaživé zamotané tajomstvá. Rozmazané siluety Giacoma Casanovu, Lorenza da Ponteho a Antonia Vivaldiho. Ešte rozmazanejšie postavy dóžovských udavačov, obratných gondolierov a karnevalových masiek. Zápach rybiny a súmraku vo vlhkom meste. Ako som zistil, nebol som ďaleko od pravdy, ale netušil som, ako ma to mesto zovrie. Obopne a nepustí. Na stanici v Santa Lucia som vyskočil z vlaku a keď som vyšiel zo staničnej budovy, len som zastonal. Bez varovania predo mnou vybuchol ohňostroj prekrásneho mesta. Bolo jedenásť hodín v noci. Mesto mi kývalo na pozdrav, Canal Grande akoby len krútil hlavou, že mi to trvalo tak dlho, a naľavo ma už Ponte degli Scalzi pobádal, aby som len vstúpil, že je už všetko pripravené. Zostal som v tom meste tri dni. A bolo úplne jedno, či som nahý alebo mi Benátky vtlačili do tváre jednu zo svojich masiek šialenstva. Bol som šťastný. Bol som zamilovaný. Zamiloval som sa do mesta. Nebudem ani nechcem tie tri dni opisovať. Bola to opojná svadobná noc. Na námestí San Marco som sa napil mora a nechal som sa viesť... | Entry #19277 — Discuss 0 — Variant: Not specified
|
Na stanici som si kúpil lístok do La Spenzia. Konečne som vnímal, že som v Taliansku. Cítil som sa silný a istý. Recepčný mal pravdu: „Taká noc..." V La Spenzia nebolo príliš o čom rozhodovať. Pred stanicou rástol vysoký plot zo zaprášených kríkov a dolu pod ním bolo počuť funenie prístavu, ktorý ako veľryba občas vydýchol gejzír pachov, hulákania a škrípavého zvuku. Korzika sa mi premenila na zafúľanú, neodoslanú pohľadnicu. Nakoniec, cieľ bol dosiahnutý, či skôr sa mi sám od seba zjavil, a nechcel som sa už ďalej zaoberať ďalším sebapitvaním, otvoril som všetky okná svojej zatuchnutej pevnosti a nechal prúdiť čerstvý vzduch, prečo mu teda stáť v ceste a znovu v kruhu naháňať svoj vlastný tieň? Vrátil som sa k pokladni a spýtal sa na najbližší vlak do nejakého veľkého mesta. „Za pätnásť minút do Benátok, za štyridsať do Ríma," ozvalo sa za okienkom. Vydal som sa do Benátok. Bol som v tom meste už ako malé dieťa s rodičmi a bratom, ale nič som si z toho nepamätal. Snáď len holuby. Mal som o ňom vzrušujúce fantázie, v ktorých sa miešala hmla a ostré slnko, slaný vzduch a ťažké zamotané tajomstvá. Rozmazané siluety Giacoma Casanovu, Lorenza da Ponte a Antonia Vivaldiho. Ešte rozmazanejšie postavy dóžovských udavačov, svižných gondolierov a karnevalových masiek. Pach rýb a súmrakov vo vlhkom meste. Ako som sa presvedčil, nebol som ďaleko od pravdy, ale netušil som, ako ma to mesto zovrie. Uchopí a nepustí. Na stanici Santa Lucia som vyskočil z vlaku, a keď som vyšiel z budovy, len som zastonal. Predo mnou bez varovania vybuchol ohňostroj prekrásneho mesta. Bolo jedenásť hodín v noci. To mesto mi kývlo na pozdrav, Canal Grande akoby krútil hlavou, že to trvalo tak dlho, a vľavo ma už nabádal Ponte degli Scalzi, aby som len vstúpil, že všetko je pripravené. Musel som si sadnúť na schody a počkať, kým sa mi skľudní tep a budem sa môcť nadýchnuť. Zostal som v tom meste tri dni. A bolo jedno, či som bol nahý, alebo mi Benátky vtisli na tvár jednu zo svojich klamlivých masiek. Bol som šťastný. Bol som zamilovaný. Zamiloval som sa do mesta. Nebudem a nechcem opisovať tieto tri dni. Bola to opojná svadobná noc. Na námestí San Marco som sa napil mora a nechal sa viesť... | Entry #16636 — Discuss 0 — Variant: Not specified
|
Na stanici som si kúpil lístok do La Spezia. Konečne som vnímal, že som v Taliansku. Cítil som sa pevný a istý. Recepčný mal pravdu: „Taká noc“ V La Spezia nebolo príliš o čom rozhodovať. Pred stanicou rástol vysoký plot zo zaprášených kríkov a dolu pod ním sipel prístav, ktorý ako veľryba občas vydýchol gejzír pachov, hulákania a hrdzavého škripotu. Korzika sa mi premenila na ušpinenú, neodoslanú pohľadnicu. Napokon, cieľ bol dosiahnutý, či skôr sa mi sám od seba zjavil a nechcel som sa už ďalej rozdrobovať v ďalších sebapitvaniach, otvoril som všetky okná svojej zatuchnutej pevnosti a nechal prúdiť čerstvý vzduch, načo mu teda stáť v ceste a znovu sa v kruhu naháňať za svojim vlastným tieňom? Vrátil som sa k pokladni a opýtal sa na najbližší vlak do nejakého veľkého mesta. „Za pätnásť minút do Benátok, za štyridsať do Ríma,“ ozvalo sa za okienkom. Vydal som sa do Benátok. Bol som v tomto meste už ako malé dieťa s rodičmi a bratom, ale nič som si z toho nepamätal. Snáď len holubov. Mal som o ňom vzrušujúce fantázie, v ktorých sa miesila hmla a ostré slnko, slaný vzduch a ťažké zamotané tajomstvá. Rozmazané siluety Giacoma Casanovu, Lorenza da Ponte a Antonia Vivaldiho. Ešte rozmazanejšie postavy dóžových udavačov, vrtkých gondolierov a karnevalových masiek. Pach rýb a súmrakov vo vlhkom meste. Uchopí a nepustí. Na stanici Santa Lucia som vyskočil z vlaku, a keď som vyšiel z budovy, iba som zastenal. Predo mnou bez varovania vybuchol ohňostroj prekrásneho mesta. Bolo jedenásť hodín v noci. To mesto mi kývalo na pozdrav, Canal Grande akoby vrtel hlavou, že to tak dlho trvalo a vľavo už ma vyzýval Ponte degli Scali, aby som len vstúpil, že je všetko pripravené. Musel som si sadnúť na schody a počkať, kým sa mi upokojí tep a budem sa môcť nadýchnuť. Zostal som v tom meste tri dni. A bolo mi ľahostajné, či som bol nahý, alebo mi Benátky vtisli na obličaj jednu zo svojich klamajúcich masiek. Bol som šťastný. Bol som zamilovaný. Zamiloval som sa do mesta. Nebudem a nechcem popisovať tieto tri dni. Bola to opojná svadobná noc. Na námestí San Marco som sa napil mora a nechal sa viesť ... | Entry #17891 — Discuss 0 — Variant: Not specified
|
Na stanici som si kúpil lístok do La Spezie. Konečne som vnímal, že som v Taliansku. Cítil som sa pevný a istý. Recepčný mal pravdu: „Taká noc…“ V La Spezii nebolo veľmi čo riešiť. Pred stanicou sa týčil vysoký plot zo zaprášených kríkov a dole pod ním sipel prístav, ktorý ako veľryba občas vydýchol gejzír pachov, hulákania a hrdzavého škripotu. Korzika sa mi zmenila na ufúľanú, neodoslanú pohľadnicu. Napokon, cieľ bol dosiahnutý alebo skôr sám od seba sa mi zjavil. Nechcel som sa už ďalej utápať v ďalších sebapitvaniach, otvoril som všetky okná svojej zatuchnutej pevnosti a nechal prúdiť čerstvý vzduch. Načo mu teda stáť v ceste a znovu sa v kruhu naháňať za svojím vlastním tieňom? Vrátil som sa ku pokladni a spýtal sa na najbližší vlak do nejakého veľkého mesta. „O pätnásť minút do Benátok, o štyridsať do Ríma,“ ozvalo sa spoza okienka. Vydal som sa do Benátok. Bol som v tom meste už ako malé dieťa s rodičmi a s bratom, ale nič som si z toho nepamätal. Asi len holuby. Mal som o ňom vzrušujúce predstavy, v ktorých sa miesila hmla a ostré slnko, slaný vzduch a ťažké zamotané tajomstvá. Rozmazané siluety Giacoma Casanovu, Lorenza da Ponteho a Antonia Vivaldiho. Ešte rozmazanejšie postavy dóžovských udavačov, vychudnutých gondolierov a karnevalových masiek. Pach rýb a súmrakov vo vlhkom meste. Ako som sa presvedčil, nebol som ďaleko od pravdy, ale netušil som, ako ma to mesto zovrie. Uchopí a nepustí. Na stanici Santa Lucia som vyskočil z vlaku, a keď som vyšiel z budovy, len som zastonal. Predo mnou bez varovania vybuchol ohňostroj prekrásneho mesta. Bolo jedenásť hodín v noci. To mesto mi kývalo na pozdrav, Canal Grande akoby krútil hlavou, že to tak dlho trvalo, a vľavo už ma vyzýval Ponte degli Scalzi, aby som už vystúpil, pretože všetko je pripravené. Musel som si sadnúť na schody a počkať, kým sa mi spomalí tep a budem sa môcť nadýchnuť. Zostal som v tom meste tri dni. A nezáležalo na tom, či som nahý, alebo mi Benátky vtlačila na tvár jednu zo svojich bláznivých masiek. Bol som šťastný. Bol som zamilovaný. Zamiloval som sa do mesta. Nebudem a nechcem opisovať tieto tri dni. Bola to opojná svadobná noc. Na námestí San Marco som sa napil mora a nechal sa viesť… | Entry #17012 — Discuss 0 — Variant: Not specified
|
Na stanici som si kúpil lístok do La Spezia. Konečne som mal pocit, že som v Taliansku. Cítil som sa pevný a istý. Recepčný mal pravdu: „Takáto noc..." V La Spezia nebolo príliš nad čím váhať. Pred stanicou rástol vysoký plot zo zaprášených kríkov a dolu pod ním funel prístav, ktorý ako veľryba občas vydýchol gejzír pachov, hulákania a hrdzavého škripotu. Korzika sa mi zmenila na zašpinenú, neodoslanú pohľadnicu. Napokon, cieľ bol dosiahnutý, alebo skôr sa mi sám od seba zjavil, a nechcel som sa už ďalej drobiť v ďalšom sebapitvaní, otvoril som všetky okná svojej zatuchnutej pevnosti a nechal prúdiť čerstvý vzduch, načo mu teda stáť v ceste a znovu sa v kruhu hnať za svojím vlastným tieňom? Vrátil som sa k pokladnici a spýtal som sa na najbližší vlak do nejakého veľkého mesta. „Za pätnásť minút do Benátok, za štyridsať do Ríma," ozvalo sa za okienkom. Vydal som sa do Benátok. Bol som v tom meste už ako malé dieťa s rodičmi a bratom, ale nič som si z toho nepamätal. Možno len holuby. Predstavoval som si ho ako vzrušujúce miesto, kde sa mieša hmla a ostré slnko, slaný vzduch a ťažké zamotané tajomstvá. Rozmazané siluety Giacoma Casanova, Lorenza da Ponte a Antonia Vivaldiho. Ešte rozmazanejšie postavy dóžových udavačov, obratných gondolierov a karnevalových masiek. Pach rýb a súmrakov vo vlhkom meste. Ako som sa presvedčil, nebol som ďaleko od pravdy, ale netušil som, ako ma to mesto zovrie. Uchopí a nepustí. Na stanici Santa Lucia som vyskočil z vlaku, a keď som vyšiel z budovy, vydal som len ston. Predo mnou bez varovania vybuchol ohňostroj prekrásneho mesta. Bolo jedenásť hodín v noci. To mesto mi zakývalo na pozdrav, Canal Grande akoby vrtel hlavou, že to tak dlho trvalo, a vľavo ma už volal Ponte degli Scalzi, aby som len vstúpil, že všetko je pripravené. Musel som si sadnúť na schody a počkať, kým sa mi upokojí tep a budem sa môcť nadýchnuť. Zostal som v tom meste tri dni. A nezáležalo mi na tom, či som nahý, pretože Benátky mi vtlačili na tvár jednu so svojich šialených masiek. Bol som šťastný. Bol som zamilovaný. Zamiloval som sa do mesta. Nebudem a nechcem popisovať tieto tri dni. Bola to opojná svadobná noc. Na námestí San Marco som sa napil mora a nechal sa viesť... | Entry #18403 — Discuss 0 — Variant: Not specified
|
Na stanici som si kúpil lístok do La Spezia. Konečne som vnímal, že som v Taliansku. Cítil som sa pevne a isto. Recepčný mal pravdu: "To je noc..." V La Spezia nebolo príliš o čom rozhodovať. Pred stanicou rástol vysoký plot zo zaprášených kríkov a dole pod ním hučal prístav, ktorý ako veľryba občas vychrlil gejzír pachov, hulákania a hrdzavého škrípotu. Korzika sa mi premenila na poobchytávanú, neodoslanú pohľadnicu. Nakoniec, cieľ bol dosiahnutý, alebo skôr sa mi sám zjavil, a v ďalšom sebapitvaní som sa už nechcel roztápať, otvoril som všetky okná mojej zatuchnutej pevnosti a nechal som prúdiť čerstvý vzduch, načo mu teda stáť v ceste a opäť v kruhu naháňať svoj vlastný tieň? Vrátil som sa do pokladne a opýtal som sa na najbližší vlak do nejakého veľkého mesta. "O pätnásť minút do Benátok, o štyridsať do Ríma," ozvalo sa za okienkom. Vydal som sa do Benátok. Bol som v tom malom meste už ako malé dieťa s rodičmi a bratom, ale nič som si z toho nepamätal. Snáď len holuby. Mal som o ňom vzrušujúce predstavy, v ktorých sa miešala hmla a ostré slnko, slaný vzduch a ťažké zamotané tajomstvá. Rozmazané siluety Giacoma Casanovu, Lorenza da Ponte a Antoniho Vivaldiho. Ešte rozmazanejšie postavy dóžovských udavačov, obratných gondoliérov a karnevalových masiek. Pach rýb a súmraku vo vlhkom meste. Ako som sa presvedčil, nebol som ďaleko od pravdy, ale netušil som, ako ma to mesto zovrie. Uchopí a nepustí. Na stanici Santa Lucia som vyskočil z vlaku, a keď som vyšiel z budovy, iba som zastonal. Predo mnou bez varovania vybuchol ohňostroj prekrásneho mesta. Bolo jedenásť hodín v noci. To mesto mi mávlo na pozdrav, Canal Grande akoby vrtel hlavou, a naľavo už ma vyzýval Ponte degli Scalzi, aby som len vstúpil, že všetko je pripravené. Musel som si sadnúť na schody a počkať, až sa mi skľudní tep a budem sa môcť nadýchnuť. Ostal som v tom meste tri dni. A bolo ľahostajné, či som bol nahý, alebo mi Benátky vtisli na tvár jednu zo svojich klamlivých masiek. Bol som šťastný. Bol som zamilovaný. Zamiloval som sa do mesta. Nebudem a nechcem popisovať tieto tri dni. Bola to opojná svadobná noc. Na námestí San Marco som sa napil mora a nechal som sa viesť. | Entry #22045 — Discuss 0 — Variant: Not specified
|
Na stanici som si kúpil lístok do La Spezia. Konečne som vnímal, že som v Taliansku. Cítil som sa pevný a istý. Recepčný mal pravdu: "Taká noc ..." V La Spezia nebolo príliš o čom rozhodovať. Pred stanicou rástol vysoký plot zo zaprášených kríkov a dole pod ním penil prístav, ktorý ako veľryba občas vydýchol gejzír pachov, hulákanie a hrdzavého škripote. Korzika sa mi premenila v ušmudlanú, neodoslanú pohľadnicu. Ostatne, cieľ bol dosiahnutý, či skôr sa mi sám od seba zjavil, a nechcel som sa už ďalej drví v ďalších sebepitváních, otvoril som všetky okná svojej zatuchnutej pevnosti a nechal prúdiť čerstvý vzduch, načo mu teda stáť v ceste a znovu sa v kruhu naháňať za svojím vlastným tieňom? Vrátil som sa k pokladni a spýtal sa na najbližší vlak do nejakého veľkého mesta. "Za pätnásť minút do Benátok, za štyridsať do Ríma," ozvalo sa za okienkom. Vydal som sa do Benátok. Bol som v tom meste už ako malé dieťa s rodičmi as bratom, ale nič som si z toho nepamätal. Snáď len holuby. Mal som o ňom vzrušujúce fantázie, v ktorých sa miešala hmla a ostré slnko, slaný vzduch a ťažká zamotaná tajomstvo. Rozmazané siluety Giacoma Casanovu, Lorenza da Ponte a Antonia Vivaldiho. Ešte rozmazaniejšie postavy Dóžov udavačov, bystrých gondolierov a karnevalových masiek. Pach rýb a súmraku vo vlhkom meste. Ako som sa přesdvědčil, nebol som ďaleko od pravdy, ale netušil som, ako ma to mesto zovrie. Uchopí a nepustí. Na stanici Santa Lucia som vyskočil z vlaku, a keď som vyšiel z budovy, len som zastonal. Predo mnou bez varovania vybuchol ohňostroj prekrásneho mesta. Bolo jedenásť hodín v noci. To mesto mi kyslo na pozdrav, Canal Grande ako by vrtel hlavou, že to tak dlho trvalo, a vľavo už ma vyzýval Ponte degli Scalzi, aby som len vstúpil, že je všetko pripravené. Musel som si sadnúť na schody a počkať, až sa mi upokojí tep a budem sa môcť nadýchnuť. Zostal som v tom meste tri dni. A bolo ľahostajné, či som bol nahý, alebo mi Benátky vtlačili na tvár jednu zo svojich šalivých masiek. Bol som šťastný. Bol som zamilovaný. Zamiloval som sa do mesta. Nebudem a nechcem opisovať tieto tri dni. Bola to opojná svadobnú noc. Na námestí San Marco som sa napil mora a nechal sa viesť ... | Entry #17404 — Discuss 0 — Variant: Not specified
|
ProZ.com translation contests
ProZ.com translation contests offer a fun way to take a break from your normal routine while testing and honing your skills with fellow translators.
Contests overview
Professional translators (and some novices) take part in ProZ.com translation contests for fun, friendly competition and prizes.Propose a source text
Suggest and provide feedback on source texts for upcoming contests.Winners
See who has won previously.Statistics
See contest statistics.ProZ.com Translation Contests. Patent pending.
